Archi Di Slovakia

Ladislav Kupkovič
1 Suite for String Orchestra (2005) 7.07
Pastorale – Sarabanda – Scherzando – Tarantella

Ján Levoslav Bella
2 Rondo for String Orchestra (1881) 3.52

Ján Mazák
3 Per Natalizio (2001) 6.43

Milan Novák
4 Suite in Old Style (1982) 8.06
Menuetto – Gavotte – Passepied – Aria – Gigue

Vladimír Godár
5 Emmeleia for Violin and Chamber Orchestra (1994) 4.22

Ilja Zeljenka
6 Musica slovaca for Violin and String Orchestra (1975) 5.52

Eugen Suchoň
7 Serenade for String Orchestra, Op. 5 (1932-33) 12.23
Marcia (Tempo di Marcia) – Berceuse (Lento con tristezza) – Scherzo (Allegro molto) – Nocturno (Andante) – Finale (Allegro energico)

Sláčikový súbor Štátneho komorného orchestra Žilina ARCHI DI SLOVAKIA vznikol v roku 1997 z iniciatívy 1. koncertného majstra ŠKO Žilina Františka Figuru. Tvoria ho najlepší hráči sláčikovej sekcie, ktorí vyvíjajú aj samostatnú koncertnú činnosť nezávislú od koncertov ŠKO. Väčšina z nich vystupuje aj sólisticky s ŠKO alebo v malých komorných zoskupeniach. Archi di Slovakia doteraz uskutočnili celý rad koncertov na domácom pódiu v Dome umenia Fatra v Žiline a nahrávok pre Slovenský rozhlas v Banskej Bystrici. Pravidelne účinkujú na medzinárodných letných festivaloch v kúpeľných mestách, na festivale Musica Sacra v Nitre, na Súťažnej prehliadke Talenty pre Európu v Dolnom Kubíne, na gitarovom festivale Cithara aediculae v Nitre, na medzinárodnom festivale Musica Nobilis. 1. mája 2004 účinkovali v Piešťanoch na slávnostnom koncerte k vstupu Slovenska do Európskej únie. Vystúpili na festivale Turn und Taxis v Regensburgu 1999, na vianočných koncertoch 1999 v holandských hudobných centrách ako Haag, Amsterdam, Leiden, Leeuwarden, na letnom festivale v Maulbronne 2001 v Nemecku, na dvojtýždňovom turné v Španielsku 2001 (o.i. aj v španielskej enkláve v Maroku v Melille), na veľkonočnom koncerte vo Viedni 2002, roku 2005 na šiestich koncertoch v Kanade, v auguste 2006 na Zemplínskom festivale v maďarskom Sarospataku, ako aj na iných zahraničných koncertoch. Ako súčasť programov ŠKO Žilina sa predstavili takmer vo všetkých európskych krajinách, v Tunise, USA, Brazílii a v Japonsku. Spolupracovali s takými významnými umelcami ako sú huslista Václav Hudeček, sopranistky Nao Higano a Sharon Kim, mezzosopranistka Eva Garajová, dirigenti Christian Pollack, Matthias Maurera Karol Kevický, huslistka Barbara Gorzynska, flautista Ján Figura, organistka Anna Zúriková a i. Prvý koncertný majster ŠKO Žilina František FIGURA získaval huslistické základy u svojho otca. Od 12 rokov sa spolu s J. Pazderom stal prvým mimoriadnym žiakom Konzervatória v Žiline v triede Bohumila Urbana. Je držiteľom významných ocenení z mnohých súťaží (Kocianova súťaž v Ústí nad Orlicí, Beethovenova súťaž v Hradci u Opavy a i.). Do ŠKO v Žiline nastúpil ako vedúci 2. huslí v roku 1976, od sezóny 1983/4 je koncertným majstrom tohto telesa. Vystúpil s ním sólisticky na mnohých koncertoch doma, ale aj na turné v Poľsku, Španielsku, Česku, Japonsku a Rakúsku, ako aj na prestížnych medzinárodných festivaloch – Mozartov týždeň Bratislava, Wienerfestwochen, Haydn-Tage, Frühlings Festival, Aspekte Salzburg, Johann Strauss Vater Festival. Okrem toho vystúpil ako komorný a orchestrálny hráč takmer vo všetkých krajinách Európy, v USA, Japonsku, Tunise, Brazílii, Kanade, Mexiku a Izraeli. Niekoľko rokov pôsobil ako primárius Trávničkovho kvarteta, v súčasnosti je vedúcim súboru Archi di Slovakia. Bol jedným z koncertných majstrov medzinárodného orchestra na európskom turné Vanessy Mae. V sezóne 2005/6 vystúpil s Herzliya Chamber Orchestra a dirigentom Harveyom Bordowitzom v Izraeli ako sólista vo Vivaldiho cykle Štyri ročné obdobia a bol tiež koncertným majstrom World Philharmonic Orchestra v Paríži, kde uskutočnil tri koncerty pod vedením Yutaku Sadoa. V edícii Donau nahral pre firmu Naxos spolu s J. Pazderom Vivaldiho Koncert pre dvoje huslí op. 3/8, pre Assa Art Agency nahral s Christianom Pollackom diela J. Lannera. Intenzívne sa venuje aj uvádzaniu súčasnej slovenskej tvorby, mnoho diel uviedol v svetovej premiére.

Slovenský skladateľ žijúci v Nemecku – Ladislav Kupkovič (1936) študoval hru na husliach a dirigovanie na VŠMU v rodnej Bratislave u M. Jelínka a Ľ. Rajtera. Na sklonku 50. a v 60. rokov stál spolu s I. Zeljenkom, R. Bergerom a inými autormi pri kolíske slovenskej hudobnej avantgardy predstavujúc jej najradikálnejšie krídlo. Jeho tvorba bola od roku 1964 úzko spätá so súborom Hudba dneška, ktorý sa stal realizátorom jeho najodvážnejších experimentov. Podobne radikálny, aký bol Kupkovičov vývoj do polovice 70. rokov, bol aj jeho obrat smerom k tonálnej kompozícii a klasicistickej poetike. Roku 1969 emigroval do SRN, od roku 1976 je profesorom na Hochschule für Musik und Theater v Hannoveri. Získal 1. cenu v kompozičnej súťaži Kirchenmusikwoche Neuss za dielo Missa Papae Ioannis Pauli Secundi (1980). V skladateľskej súťaži k Roku slovenskej hudby 1996 získal osobitnú prémiu za Koncert pre lesný roh a orchester Es dur. Z posledného obdobia tvorby spomenieme aspon Chiaconnu na Bachovu tému, Máte radi Vivaldiho?, operu Trojruža, Koncert G dur pre violončelo a orchester, Koncert G dur pre husle a orchester, Concertino pre kontrabas, klavír a sláčikové nástroje… Suita pre sláčikový orchester patrí k posledným dielam L. Kupkoviča, vznikla roku 2005. Súbor Archi di Slovakia ju uviedol v rámci Roku slovenskej hudby aj na festivale Cíferská hudobná jar 14. mája 2006 za účasti prezidenta SR Ivana Gašparoviča.

Slovenský skladateľ, dirigent a pedagóg Ján Levoslav Bella (1843 – 1936) je po­važovaný za zakladateľskú osobnosť slovenskej hudobnej kultúry. Študoval na gymnáziu v Levoči a Banskej Bystrici a v teologickom seminári na viedenskej univerzite. Tu sa v hudbe vzdelával u S. Sechtera a u dvorného kapelníka G. Preyera. Hudobnú činnosť vyvíjal už počas svojho kňažského pôsobenia v Banskej Bystrici, potom sa stal hudob­ným riaditeľom v Kremnici, podnikol umelecké cesty do Čiech a Nemecka, v rokoch 1881 – 1921 pôsobil ako regenschori, pedagóg a dirigent v sedmohradskej Sibini. Po skončení 1. svetovej vojny presídlil do Viedne, od roku 1928 až do smrti pôsobil v Bratislave. Skladateľsky bol činný takmer 70 rokov. Jeho tvorba stála v znamení rozširujúceho sa ideálu univerzalizmu, viedla od ľudovej piesne a lokálnej cirkevnej produkcie k osvojeniu si tvorivých ideálov romantizmu a novoromantizmu. Kedže jeho tvorba zasiahla všetky dobové hudobné žánre, nevyhnutne nadobudla v rámci novo sa formujúcej slovenskej národnej hudby zakladateľský charakter. Najvýznamnejšie diela: opera Kováč Wieland, koncertná predohra Es dur, symfonická báseň Osud a ideál, Sláčikové kvarteto B dur, kantáty Svadba Jánošíkova a Divný zbojník, množstvo komorných a vokálnych diel. Rondo napísal Ján Levoslav Bella počas svojho pôsobenia v Sibini. Je to krátka jednoduchá rondová skladba s výraznou melódiou, pravdepodobne písaná na objednávku tamojšieho sláčikového súboru pre pôvodné obsadenie 4 huslí, violu, violončelo a kontrabas.

Mladý slovenský skladateľ Ján Mazák (1977) pochádza zo Žiliny, krátko potom sa presťahoval s rodinou do Košíc, kde žije a pôsobí dodnes. Pochádza z hudobníckej rodiny, otec je členom orchestra Štátneho divadla v Košiciach. V roku 1991 bol prijatý na Konzervatórium v Žiline, kde študoval hru na violončele a dirigovanie (Š. Sedlický). Štúdium ukončil na konzervatóriu v Košiciach, kde s vyznamenaním absolvoval v odboroch hra na klavíri a dirigovanie. Kompozíciu sa učil ako samouk, komponuje už od detstva. Píše opery, symfónie, inštrumentálne koncerty, komorné diela. Pôsobil ako dirigent, zbormajster a tiež člen orchestra v ŠD Košice, momentálne pôsobí v pedagogickej oblasti – učí hru na klavíri. Aktívne sa venuje kompozícii, filozofii a písaniu esejí a bájok, ktoré boli uverejňované aj v rozhlase. Skladbu Per Natalizio (K narodeninám) napísal Ján Mazák roku 2001 pre svoju priateľku ako dar k narodeninám. Je to skladba písaná tradične, s klasickou harmóniou a výraznou melodikou, je nápaditá a veľmi pôsobivá, čo určite ocenia nielen interpreti, ale aj publikum. Premiéru mala v ŠKO Žilina 14. novembra 2007.

Skladateľ a dirigent Milan Novák (1927) študoval na Konzervatóriu v Bratislave hru na klavíri, dirigovanie a kompozíciu u A. Moyzesa. Po ukončení štúdia bol krátky čas žiakom Václava Talicha. V tej dobe stál už pri zrode umeleckého súboru SĽUK a dirigoval Symfonický orchester Čs. rozhlasu v Bratislave. Od roku 1951 je jeho meno zviazané s Vojenským umeleckým súborom v Bratislave, kde bol dlhé roky umeleckým šéfom. Ako skladateľ zasiahol do mnohých umeleckých žánrov. Jeho tvorivosť je vedená spontánnou muzikalitou. Vo všetkých jeho dielach sa zračí nielen technická a technologická zdatnosť, ale aj dávka zdravej intuície zakotvenej v prirodzenej muzikalite. V podaní ŠKO Žilina odzneli z jeho tvorby Koncert pre harfu a orchester, Parafrázy pre flautu, harfu, bicie a sláčiky, Koncert pre violončelo a orchester, Štyri tváre roka pre detský zbor a orchester, úpravy vianočných kolied, svetových evergreenov a slovenských ľudových piesní a kantátu Aby bol život na zemi. Súbor Archi di Slovakia má dielo Suita v starom slohu vo repertoári už od svojho vzniku, uviedol ju na mnohých koncertoch a festivaloch na Slovensku, ale aj na turné v Kanade (2005) a Zemplínskom festivale v Sarospataku v Maďarsku (2006). Je to typický príklad neobarokovej skladby s použitím častí francúzskej barokovej suity.

Vladimír Godár (1956) patrí v súčasnosti k najvýraznejším skladateľským zjavom svojej gene­rácie s širokým medzinárodným renomé. Svoje štúdiá u Dezidera Kardoša na VŠMU v Bratislave ukončil roku 1980 1. symfóniou pre orchester. V rokoch 1988 – 89 absolvoval štipendijný pobyt na Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (Roman Haubenstock-Ramati). Je nositeľom mnohých domácich i zahraničných ocenení, z ktorých spomenieme aspoň Cenu J. L. Bellu za diela Partita a Concerto grosso per archi e cembalo, Cenu hudobnej kritiky za dielo Dariačangin sad, cenu Zlatý klinec za hudbu k filmom Neha a Let asfaltového holuba, Český lev za hudbu k filmu Návrat idiota (2000), Cena Georgesa Delerue za hudbu k filmu Krajinka (Najlepšia hudba 2001, Flámsky medzinárodný filmový festival Ghent), Krištáľové krídlo za rok 2006. Z posledných diel treba spomenúť skladby v spolupráci s Ivou Bittovou, ktoré vyšli pod spoločným názvom Mater v Pavian Records (2006). Nahrávka získava od svojho krstu v zahraničí jednu prestížnu cenu za druhou. Z diel pre komorný orchester uviedol ŠKO Žilina Barcarolu pre husle, harfu, čembalo a sláčiky, Emmeleiu, Meditácia pre sólové husle, sláčikový orchester a tympany, Concerto grosso a Malú suitu pre malého Dávida. Pre mnohé jeho diela je charakteristické spolupôsobenie dvoch základných východísk: relatívne krátky, lapidárny motivický tvar a rozmerná plocha, na ktorej sa tento tvar realizuje. Na rozdiel od minimalizmu však Godárov hudobný čas plynie v etapách, je zvrásnený výraznými zmenami faktúry spojenými s maximálnym dynamickým kontrastom. Na prelome 80. a 90. rokov sa u neho zvýrazňuje väzba na historické obdobia, či už v asociatívnej rovine alebo priamo v hudobnom procese. Estetika jeho hudby má blízko k tvorbe G. Kančeliho, H. M. Góreckého a A. Schnittkeho. Dielo Emmeleia vzniklo na podnet festivalu Večery novej hudby pre projekt Erik Satie: „marceaux en forme do poire“. Pojmom emmeleia Platon vo svojej klasifikácii tanca označoval krásny, vznešený (nie nízky), mierový (nie bojový) tanec. Skladba existuje vo viacerých inštrumentáciách, jednu z nisch si režisér Martin Šulík vybral pre svoj film Záhrada. Verzia pre husle a komorný orchester mala premiéru v podaní ŠKO Žilina na medzinárodnom festivale Melos – Ethos 1999. Ilja Zeljenka (1932 – 2007) patrí k najvýraznejším skladateľským osobnostiam v medzi­národnom meradle, jeho význam v rozvoji slovenskej hudby 20. storočia je v mnohých pohľadoch kľúčový. Je absolventom VŠMU v Bratislave z triedy Jána Cikkera. Po období reagovania na hudbu klasikov moderny 20. storočia sa v 60-tych rokoch orientoval na uplatňovanie a rozvíjanie postwebernovských a sonoristických kompozičných postupov, experimentoval s elektroakustickou a konkrétnou hudbou, aleatorikou a pod. K uvedeným prameňom pristupuje osobitá inšpirácia folklórom a snaha o syntézu všetkých východísk s vlastným tvarovaním hudobného procesu. Z jeho bohatej tvorby najviac zaujme 5 symfónií, 8 sláčikových kvartiet, 4 klavírne sonáty, kantáta Oświecim, Koncert pre klavír a orchester, Galgenlieder na básne Ch. Morgensterna, pašie Syn človeka. ŠKO Žilina uviedol doma aj v zahraničí viacero jeho diel – Kantátu Slovo pre recitátora, miešaný zbor a orchester na verše M. Válka, Concerto per due violoncelli et orchestra d’ archi, Concertino per violino et archi, Epilóg, Concerto grosso pre organ a sláčiky, Koncert pre violončelo a orchester, Musica slovaca, Concertino pre fagot a komorný orchester, Sarkazmy a i. Musica slovaca pre sólové husle a sláčikový orchester na motívy ľudových piesní z Čičmian vznikla v roku 1975 a hoci nepatrí medzi charakteristické Zeljenkove diela, stala sa jednou z najhranejších slovenských skladieb doma aj v zahraničí. Autor ju skomponoval pre súťaž Prix de musique folklorique de Radio Bratislava a jej najoddanejším interpretom bol legendárny slovenský huslista Bohdan Warchal.

Na rok 2008 vyhlásilo UNESCO ako jedno z prioritných hudobných výročí Storočnicu Eugena Suchoňa (1908 – 1993), ktorý patrí dnes už ku klasikom hudby 20. storočia v medzi­národnom meradle. V tridsiatych rokoch reprezentovala Suchoňova tvorba rozhodujúci prínos ku kryštalizácii slovenskej národnej hudby. Charakteristickou črtou jeho diel je sklon k dramatičnosti, ustavičnému vreniu, baladickosti, nechýba mu ani vrúcny lyrizmus, reflexívnosť a meditatívnosť. Badať u neho obdivuhodnú rovnováhu medzi bezprostrednou inšpiráciou a jej racionálnym spracovaním. Najvýznamnejšie diela: opery Krútňava a Svätopluk, kantáta Žalm zeme podkarpatskej, Fantázia a burleska pre husle a orchester, cykly piesní a zborov O horách, Nox et solitudo, Ad astra, Symfonická fantázia B-A-C-H pre organ a orchester, Baladická suita a Rapsodická suita pre klavír a orchester, Kontemplácie pre klavír a orchester, Concertino per clarinetto ed orchestra, symfonická suita Metamorfózy, Obrázky zo Slovenska – 6 cyklov pre klavír, komorné diela – Sonatína pre husle a klavír, Serenáda pre dychové kvinteto (sláčiky), Klavírne kvinteto, 6 skladieb pre sláčiky. Svetový úspech prinieslo Suchoňovi hlavne klavírne dielo, zahájené ešte počas štúdií na Majstrovskej škole u V. Nováka. Serenáda op. 5 je dielom Suchoňovej mladosti – vznikla počas jeho štúdia na Majstrovskej škole u Vítězslava Nováka. Pôvodne bola skomponovaná pre dychové kvinteto (1932-1933), neskôr ju skladateľ zinštrumentoval pre sláčikový orchester. Už nadpisy jednotlivých častí serenády ukazujú, že sa jedná o malé piesňové formy, v ktorých sa však už prejavili všetky charakteristické črty Suchoňovej kompozičnej práce.

Recorded in the Fatra House of Arts, Žilina – October 26th-27th & December 2nd, 2007
Recording, Mastering (24 bit/192 kHz), Production and Distribution: PAVLÍK RECORDS
Producer, Music Director: Leonard Vajdulák
Sound Director: Rostislav Pavlík Notes: Elena Filippi
Translation: Miloš Pavlík, Petra Vajduláková
Photo: Milan Kosec
Cover picture: Jarmila Šimai-Divíšková
Graphic Design: Martin Vojtek

Realizované s finanančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky