Radical Cut – Piano Duo

Klavírne duo Ivan Šiller a Andrea Bálešová

i.stravinskij – three easy pieces for piano four hands
1 – march
2 – waltz
3 – polka
five easy pieces for piano four hands
4 – andante
5 – espanola
6 – balalaika
7 – napolitana
8 – galop
9 – m.piaček – ragtime for piano four hands
10 – j.iršai – the radical cut
11 – j.s.bach / g.kurtag aus tiefer not schrei ich zu dir
g.kurtag
12 – játékok (games) IV.
13 – harangok /IV,3/
14 – hommage á sáry lászló /IV,4/
15 – köd-kánon /IV,1/
j.s.bach / g.kurtag
16 – alle menschen müssen sterben
g.kurtag
17 – játékok (games) IV.
18 – kyrie /IV,8/
19 – hommage á halmágyi mihály /IV,6/
j.s.bach / g.kurtag
20 – o lamm gottes, unschuldig
g.kurtag
21 – játékok (games) IV.
22 – tanulmány a „hölderlin“ -hez /IV,10/
23 – hommage á soproni /IV,7/
j.s.bach / g.kurtag
24 – gottes zeit ist die allerbeste zeit

Tento disk obsahuje obidve aktívne strany. Z jednej strany je CD Audio a z druhej DVD Audio.

CD SIDE – CD AUDIO
DVD SIDE – DVD AUDIO
∗ ADVANCED RESOLUTION SURROUND SOUND 48 kHz/24 bit
∗ ADVANCED RESOLUTION Stereo SOUND 48 kHz/24 bit

Klavírne duo Ivan Šiller a Andrea Bálešová – Mudroňová založili v r. 2002, ešte počas spoločných štúdií na Kráľovskom konzervatóriu v Gente. Komornú hudbu študovali u významného pedagóga komornej hry – Marcela Lequeux, ktorý pôsobil o.i. ako hosťujúci pedagóg pri Súťaži Kráľovnej Elizabeth v Bruseli. V r. 2004 sa zúčastnili majstrovského interpretačného kurzu u Jana Michielsa, neskôr pokračovali v štúdiach komornej hry v jeho majstrovskej triede na inštitúte pre postgraduálne vydelávanie – Orpheus Institut Gent (Belgicko). V roku 2004 boli Kráľovským konzervatóriom Gent vybraní ako najperspektívnejšie komorné zoskupenie na reprezentačný festival do Limburgu. Koncertovali na Slovensku, v Belgicku, Holandsku. Ich repertoár zahŕňa diela baroka, klasicizmu, romantizmu, 20. storočia, s obľubou uvádzajú diela súčasných autorov. Počas svojej koncertnej činnosti realizovali viacero projektov: premiéry skladieb pre 4-ručný klavír súčasných flámskych skladateľov (2004), hudobno-edukačné projekty Dialógy, koncertovali v rámci festivalov Melos Etos, Nová slovenská hudba, Konvergencie, SPACE a iných. V súčasnosti realizujú koncertný projekt „Hry“ zameraný na prezentáciu detskej klavírnej tvorby 20. storočia.

Táto nahrávka vznikla ako výsledok niekoľkoročnej spolupráce nášho dua v oblasti interpretačnej i organizačnej. Počas posledných piatich rokov sme spolu realizovali niekoľko umeleckých a edukačných projektov. Našim spoločným zámerom bolo prihovoriť sa poslucháčom nielen hudbou, ale aj slovom o hudbe. V tomto duchu sa preto prihovárame i Vám. Náš záujem je už dlhší čas orientovaný na hudbu 20. a 21. storočia. Výber skladieb podlieha nášmu cieľu – prezentovať túto hudbu v čo najširšom meradle a orientovať sa na profesionálneho poslucháča i široké publikum, zaujať rovnako deti i dospelých. Názov Radikálny rez, ktorý nesie aj jedna zo skladieb tohto CD, symbolicky reflektuje aj naše rozhodnutie nahrávku konečne uskutočniť. Veríme, že tak ako nás, aj Vás hudba na našom CD osloví a zaujme.
Ivan a Andrea

„…Je nemožné aby človek úplne pochopil umenie minulých epoch a prenikol k jeho zmyslu cez jeho zastarané schémy a dávno používaný jazyk bez toho, aby chápal súčasnosť v jej bohatstve a aktuálnosti a aby sa vedome podieľal na okolitom živote. Lebo jedine tí, čo sú živí v najhlbšom zmysle tohto slova, dokážu odhaliť skutočný pôvod tých, ktorí sú „mŕtvi“. Preto sa domnievam, že by bolo múdrejšie – dokonca z pedagogického hľadiska – začať vzdelávanie žiaka poznávaním súčasnosti a historické etapy odložiť až na neskoršie štádium výučby…“

(Stravinskij, Kronika môjho života) Tvorba pre deti Igora Stravinského (1882- 1971) je blízka detskému vnímaniu, jeho hravosti a fantazijnosti. K dieťaťu pristupuje s racionálnou rozvahou, opierajúc sa o archetypálne prvky hudby v spojení s osobitou invenciou. Melodickosť línií je transparentná a nekomplikovaná. Výrazné, i keď zdanlivo banálne, rytmické i melodické nápady vytvárajú silné obrazové asociácie, ktoré poukazujú na emocionálnu intenzitu skladbičiek. Tri kusy pre štvorručný klavír (z rokov 1914- 1915), Pochod, Valčík a Polka, vznikli v čase, keď Stravinskij intenzívne pracoval na partitúre Lišiaka. Malé štvorručné skladby sú určené pre začiatočníkov v hre na klavíri. Ťažisko skladieb spočíva v parte pravej ruky. Pochod je venovaný Alfredovi Cassellovi, Valčík Erikovi Satiemu a Polka Sergejovi Ďagilevovi. „Ďagilev si na zimu prenajal v Ríme zariadený byt. Zložil som sa u neho. V batožine som mal tri malé skladby pre štvorručný klavír (s jednoduchým partom ľavej ruky), ktoré som práve skomponoval, … Prehrávali sme si ich, pričom Ďagilevovi som zveril part ľavej ruky, a keď sme prišli k Polke, povedal som mu, že pri jej skladaní som si ho predstavoval ako riaditeľa cirkusu vo fraku, s cylindrom na hlave, plieskajúceho bičom a cvičiaceho krasojazdkyňu na koni. V prvej chvíli bol zmätený, nevedel, či si to nemá zle vyložiť, ale nakoniec sme sa na to obaja so srdca zasmiali.“ (Stravinskij, Kronika môjho života, str.182)

V Piatich kusoch (1917), Andante, Espagnola, Balalajka, Napolitana a Galop, je náročnosť partov vymenená. Stravinskij tak realizuje svoju myšlienku skomponovať dielo pre učiteľa a žiaka, ktorý hrá ľahší part vrchného hlasu. Každý z piatich kusov napísal za jeden deň (január – apríl 1917). Cyklus bol skompletizovaný 3. apríla 1917. Tlačená verzia sa objavila v Paríži v nasledujúcom roku, kedy bolo dielo aj premiérované (9. 2. 1918).
V rokoch 1921 a 1925 Stravinskij drobné skladby zinštrumentoval pre komorný orchester a uvádzajú sa od názvom Suita pre malý orchester č. 1 a č. 2.

Slovenský skladateľ Marek Piaček (1972, Bratislava) sa hudbe začal venovať v ranom veku. Študoval hru na flaute na Konzervatóriu Bratislave, neskôr svoje hudobné záujmy presunul aj do oblasti kompozičnej – súkromne študoval u Ladislava Burlasa a u Ilju Zeljenku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Piačekova hudba je radostná, minimalistické vyjadrovacie prostriedky sú typickým prejavom jeho hudobných štruktúr. Tvorivý procese jeinšpirovaný hrou, otvorenými konceptami, ako aj inými umeniami, či žánrami. Skladateľ inklinuje k alternatívnym umeleckým formám, fascinuje ho prenikanie „nízkej“ a „vysokej“ hudby, žánrová konverzia, vsúvanie nízkych prvkov do vysokých kontextov či samo kríženie kontextov. Piačekovým najodvážnejším gestom je spochybnenie inštitúcie skladateľa (Godár: Marek Piaček – pikareskná hudba, Slovo č. 49/2004).
Pôvodná verzia Ragtime (pre sólo klavír) bola vytvorená pre projekt Tone Roads v rámci festivalu Večery novej hudby v roku 2004. Verzia pre štvorručný klavír vznikla v roku 2005. Premiéru sme uskutočnili v rámci projektu Your House of (New) Music v Gente ( Belgicko). “V skladbe Ragtime ide o vyňatie melodických a rytmických štruktúr zo skladby Three Page Sonata od Charlesa Ivesa a ich prepracovanie do pravdepodobne pôvodných tvarov videných však cez prizmu súčasnej hudby a požonizmu.” (M. Piaček)

Hudobná reč Jevgenija Iršaia (1951) bola formovaná tradíciou ruskej hudobnej kultúry, v ktorej vyrastal a vzdelával sa (Sankt Peterburg). Jeho mimoriadne umelecké kvality, ako skladateľa i klaviristu, zaujali slovenské publikum hneď po jeho príchode na Slovensko v roku 1991. Hudobné kompozície Jevgenija Iršaia sa vyznačujú veľkou expresivitou, nečakanými dynamickými zvratmi, extrovertnou impulzívnosťou v kontraste s intímnou líniou melodických postupov. Interpretačná náročnosť jeho skladieb spočíva nielen v dokonalom zvládnutí kontrastnej zvukovej intenzity, ale aj v technicko – pohybovej sfére, ktorú Iršai, ako vynikajúci klavirista, dokonale ovláda. Radikálny rez pre štvorručný klavír vznikol v roku 2005 a bol premiérovaný v podaní nášho dua v Gente (Belgicko). Štruktúra kompozície je jednoduchá – tvoria ju tri diely, ktoré sú silne emocionálne a dynamicky vyhrotené. Počiatočný „dialóg“ dvoch hráčov ústí do spoločného rytmického pohybu, naliehavá a neustále sa stupňujúca expresia je však náhle prerušená. Ticho, ktoré nasleduje, vyústi do chorálu. Stúpajúce sekundy vo vrchnom hlase evokujú otázky, ktoré sa snaží zodpovedať klesajúci motív v barytónovej polohe. Dialóg sa postupne stráca a ostáva len otvorená otázka. Autor o svojej skladbe hovorí: „Veľa k tejto mojej kompozícii asi nepoviem. Skladba Radical cut bola skomponovaná nezvyčajne rýchlo, v priebehu asi dvoch dní, v silnom emocionálnom afekte. Nie je to vlastne ani skladba ale skôr zapísaná, viac-menej vydarená improvizácia. Keď tam niekto nájde logiku alebo racionálny postup, jediné vysvetlenie pre mňa je, že sa tam dostali bez môjho vedomia – spontánne, alebo silou zvyku.“ (J. Iršai)

Osemzväzková kolekcia klavírnych skladieb maďarského klaviristu, pedagóga a skladateľa Györgyho Kurtága (1926) – Játékok (prekladané ako Games (angl.), Spiele (nem.), Hry (slov.)) je analógiou k Bartókovmu Mikrokozmu. Vyučovanie klavírnej hry zachytáva od počiatočných návykov až po diela určené pre zrelých interpretov. Vývoj Kurtágovej kompozičnej reči, okrem iného, významne ovplyvnili stretnutia so psychologičkou Marianne Stein, s ktorou sa zoznámil v Paríži v r. 1956. Jej analýzy a rady viedli skladateľa k objaveniu špecifického hudobného vyjadrovania. Skladby charakterizuje absolútna kontrola hudobného toku, ktorý je často krát redukovaný na minimum – jeden, dva tóny. Hudobné frázy čerpajú svoju energiu z reči, každý tón dostáva svoj osobitný význam. Tento kompozičný proces vyústil do práce na skladbách do Játékok v r. 1973. K vytvoreniu diela viedlo Kurtága viacero motívov. Prvým krokom bolo skomponovanie piatich krátkych klavírnych skladieb pre svojho šesťročného syna (teraz tvo- ria súčasť 1. dielu: Prelúdium a valčík in C, Allegro pesante, skladba s clustrami, Hra tromi prstami a Galop). Tieto skladby však nezaujali synovho učiteľa, a tak Kurtág svoje myšlienky ďalej nerozvíjal. Neskôr, v r. 1973, napísal 12 Mikrolúdií Hommage à Kadosa na oslavu narodenín svojho učiteľa Pála Kadosu. Mikrolúdia boli zaradené do druhého cyklu zbierky Játékok. Prelomovým momentom bolo stretnutie s pedagogičkou Marianne Teöke, ktorá požiadala Kurtága o skomponovanie skladieb pre deti. Neskôr sa prof. Teöke stala Kurtágovou spolupracovníčkou pri vytváraní tohoto veľkého hu- dobno-pedagogického diela. Kurtág píše: „Myšlienka skomponovať „Hry“ bola inšpirovaná deťmi, ktoré hrajú spontánne a tými, pre ktorých klavír ešte stále znamená hračku. Experimentujú s ňou, maznajú sa s ňou, útočia na ňu alebo behajú po nej prštekmi. Hromadia na prvý pohľad nesúrodé zvuky, a ak sa tak stane, ich hudobný inštinkt sa objavuje a oni hľadajú harmónie a nachádzajúc ich náhodne, opakujú ich. Zbierka nie je metodikou, ale je to jednoducho súbor skladieb. Ponúka možnosti pre experiment, nie pre učenie sa „ hry na klavíri…“ Játékok možno charakterizovať ako „denník“ skladateľa, zbierku jeho myšlienok a esejí. Mottom celého diela je niekoľkotaktová kompozícia Virág az ember (Sme kvety, krehké kvety), ktorá sa objavuje počas celého cyklu v rôznych podobách. Významnou súčasťou diela sú kompozície pre štvorručný klavír obsiahnuté vo štvrtom zväzku. Skladby sú rozmanité z hľadiska charakteru, faktúry, vzájomnej komunikácie partov prima a seconda, ale i zápisu, ktorý sa vyznačuje rôznou mierou otvorenosti. Ich obtiažnosť je rôzna – niektoré z nich môžu interpretovať aj deti (napr. Köd – kánon (Hmlistý kánon) (1/IV), Prelúdium és valcer F – ben (vagy Fiszben) (Prelúdium a Valčík na tóne F) (alebo Fis)) (11/IV)), iné sú svojou náročnosťou určené pre profesionálneho klaviristu (napr. Kéz a Kézben (Ruka v ruke) (3/ IV), Hommage á Soproni (8/IV), Hommage à Halmágyi Mihály (6/IV) a iné)

Paralelne s dielom Játékok Kurtág skomponoval Transkripcie diel pre štvorručný klavír a pre dva klavíry. V nich spracováva hudbu Machauta, Schutza, Frescobaldiho, Purcella, Bacha, Haydna, Musorgského a Bartóka. V Kurtágových transkripciách je klavír ideálnym polyfonickým nástrojom.

(Ivan Šiller, Andrea Bálešová)

Recorded digitaly at the Fatra Hall, Žilina, 4th – 6 th June, 2010 • Recording, Mastering (24 bit/192 kHz), Production and Distribution: PAVLÍK RECORDS • Producer: Leonard Vajdulák • Music Director: Ivan Šiller, Andrea Bálešová • Sound Director: Rostislav Pavlík • Notes: © Ivan Šiller, Andrea Bálešová • Translation: © Peter Zagar (Stravinskij, Piaček), Ivo Šiller (Iršai, Kurtag) • Photo: © Giel de Laet • Graphic Design: © Martin Vojtek