Violin Solo 2 – Milan Paľa

Husle sólo v tvorbe slovenských skladateľov

DISC1

Evgeny Irshai
Omni tempore for solo violin
From Nowhere with Love for solo violin
Lost notes for solo violin
Pimpampunči for solo violin
Vodever for solo violin
Ex foedere for solo violin

Peter Groll – Play Violin for violin and PC processing

DISC2

Matej Háasz – Frammento di Epos for solo violin
Adrián Demoč – Violin for solo violin, Katharsis for solo violin, Apogeum for solo violin
Lucia Koňakovská – At the Bottom of Nonsense for solo violin, Schizofrescoes for solo violin
Marián Lejava – Violino solo for solo violin
Anton Steinecker – Preludium for solo violin, Invention for solo violin
Lucia Papanetzová – Imagination 5. for solo violin

Uvádzame druhú časť rozsiahleho projektu s cieľom vydať všetky dostupné diela slovenských autorov pre sólové husle, ktoré výnimočným spôsobom interpretuje mladý husľový virtuóz Milan Paľa. Tento titul obsahuje 2 špeciálne dvoj stranové nosiče. Na jednej strane je klasické CD a na druhej DVD-Audio v 5 kanálovom formáte a 24 bitovej kvalite.

CD SIDE – CD AUDIO
DVD SIDE – DVD AUDIO
∗ ADVANCED RESOLUTION SURROUND SOUND 48 kHz/24 bit
∗ ADVANCED RESOLUTION Stereo SOUND 48 kHz/24 bit

j e v g e n i j i r š a i (1 9 5 1)

Jevgenij Iršai študoval kompozíciu a klavír 1958 – 1969 na Špeciálnej hudobnej škole a 1969- 1978 na vysokej škole Konzervatórium Rimskij-Korsakov v Petrohrade. Od roku 1991 žije na Slovensku, v súčasnosti je pedagógom kompozície na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Je viacnásobným laureátom medzinárodných súťaží a získal viaceré ocenenia: 2000 – Cena Jána Levoslava Bellu a 2008 – Cena Dezidera Zadora (Ukrajina). Iršaiovu hudbu charakterizuje zmysel pre dramatickú výstavbu a schopnosť rozvíjania hudobných myšlienok z minimálneho hudobného materiálu, ktorým dosahuje maximálnu účinnosť. Jeho komorné i koncertné kompozície sa s úspechom hrajú v mnohých európskych krajinách i USA. Viacerí sólisti i hráči komorných zoskupení žiadajú autora o vytvorenie skladieb priamo pre nich a pokladajú za česť možnosť ich zaradenia do svojho repertoáru. Diela, realizované na tomto CD prezrádzajú na jednej strane autora – zrelého a uznávaného skladateľa so schopnosťou tvoriť diela s veľkou výpovednou hodnotou, na strane druhej mladého huslistu – v súčasnosti s bohatými interpretačnými skúsenosťami, obdareného talentom zvládnuť bohatú škálu výrazových a miestami mimoriadne technicky náročných pasáží, ale najmä cítiaceho Iršaiovu hudbu, ktorá v tejto vzácnej symbióze skladateľa a interpreta má možnosť sa naplno prejaviť. „Môj otec bol skvelý huslista a výborný muzikant. Ešte žije, ale už nehrá na husle, preto hovorím bol. Má 88 rokov. Jemu vďačím za veľa. V prvom rade za schopnosti, za vzácne rady o hudbe, za povahu (?!) a v určitom zmysle za lásku nielen k hudbe ale aj k husliam. Hoci, keby som nestretol Milana Paľu neviem, či by som komponoval tak intenzívne a veľa práve pre tento nastroj – tak nevšedný v rukách majstra. V roku 1999 mi môj dobrý kamarát a výborný organista Martin Kovařík poradil, aby som si šiel vypočuť absolventský koncert Milana Paľu. Nakoniec som šiel, aj keď s veľmi skeptickou náladou, ale už po prvých tónoch som vedel, že predo mnou stojí neskutočne veľký talent. Pri gratulácii po koncerte ma Milan hneď prekvapil otázkou, či pre neho nenapíšem skladbu. O niekoľko mesiacov som mu priniesol partitúru Omni tempore a tak sa začalo naše dlhoročné priateľstvo a spoločná tvorba. Všetky moje skladby na tomto CD (s výnimkou jednej, napísanej ešte počas môjho štúdia na konzervatóriu v Petrohrade) som vytvoril pre konkrétneho interpreta – pre Milana Paľu. Pamätám si na zrod skladby In memoriam. Deň pred koncertom, v rámci Jesenného festivalu umenia v Banskej Bystrici, organizovaného Zuzanou Martinákovou, sme zistili, že nám ešte jedna skladba chýba. Milan vtedy povedal: „Choďte teda domov a napíšte mi niečo krátke, tak na osem minút…“ Tak som šiel domov a napísal. Vtedy sa to volalo Trylky for A, neskôr som skladbu trochu prerobil a nazval In memoriam. Keď Milan šiel na súťaž do lotyšského mesta Riga v roku 2004, požiadal ma aby som mu skomponoval 20 minútovú kompozíciu pre husle sólo, maximálne virtuóznu a komplikovanú. Čo som mal robiť? Skomponoval som Ex foedere. Asi pred rokom ma Milan požiadal o novú skladbu. Nemal som žiadnu ideu a spýtal som ho, čo by to malo byť. On odpovedal – hocičo! Tak som skomponoval Vodever, čo je vlastne skomolenina z anglického slova whatever. Názov Pimpampunči pochádza z flámčiny a znamená v preklade Lienka. Je to cyklus zo šiestich kratučkých skladbičiek pre sólové husle koncipovaný tak, aby sa každá hrala samostatne ako prídavok na konci koncertu a každá sa vola Lienka, len v inom jazyku. Ниоткуда с любовью… (Odnikadiaľ s láskou) je začiatok úžasnej básne geniálneho ruského básnika Iosifa Brodského, ktorá bola napísaná na začiatku jeho vyhnanstva do USA. V súčasnosti, okrem diel pre sólové husle na tomto CD, som pre Milana napísal ešte dve sonáty pre husle a klavír, koncert pre husle, klavír a orchester In the Space of Love, koncert pre husle, violončelo a orchester Uangamizi, koncert pre husle a orchester Ashira Songs a koncert pre husle a sláčikové orchester Shinui tsura. Za zrod všetkých týchto skladieb môžem ďakovať môjmu otcovi, ktorý mi dal lásku k hudbe i husliam a Milanovi Paľovi, ktorý ma neustále inšpiroval a inšpiruje k napísaniu nových diel. (Verím, že čoskoro dokončím aj tretiu sonátu pre husle a klavír). Ešte zopár slov ku skladbe Lost Notes. To je práve tá skladba, ktorú som skomponoval ešte počas vysokoškolského štúdia v Petrohrade. Je to posledná časť zo sonáty pre husle sólo. Lenže prvé dve časti som asi stratil. Nemal som túto skladbu veľmi v láske. Prvá interpretka, ktorá sa odvážila uviesť ju premiérovo, asi v roku 1973, to urobila veľmi povrchne a bez chuti. Tak som bol sklamaný aj svojou skladbou ale aj interpretáciou a myslel som si, že tá skladba si nezaslúži žiť. Práve Milan ma presvedčil aby som mu túto, úplne náhodou nájdenú tretiu časť ukázal a potom aj dovolil nahrať na CD.“ – (autor)

a d r i á n d e m o č (1 9 8 5)

Adrián Demoč študoval 2003 – 2008 kompozíciu na Janáčkovej akadémií v Brne, 2004-2005 absolvoval stáž na Akadémií v Bukurešti, 2006-2007 na Vilniuskej Akadémií. V rokoch 2005- 2007 bol členom The Barefooted orchestra ako hráč na elektrický klavír a elektrickú gitaru. 2008 mu bola udelená Janáčkova cenu. Od roku 2008 pokračuje na JAMU v doktorandskom štúdiu. Vo svojej tvorbe kladie dôraz na zvukovosť, výrazovú a artikulačnú mnohotvárnosť. Kým v skladbách Katharsis a Apogeum stojí v popredí striedanie kontrastov, vášnivá a dramatická výrazovosť, vystriedaná pokojom melodických pasáží, v skladbe Husle dominuje smutný až bolestivý výraz.
Katharsis (2003) – „Katharsis je mojou prvou skladbou napísanou na JAMU. Vznikla behom niekoľkých jesenných týždňov, pôvodne pre violončelo. Milan Paľa ma po jej vypočutí požiadal, aby som mu ju upravil pre husle. Tým začala naša spolupráca a kamarátstvo. Úprava pre husle je venovaná Milanovi.“ – (autor)
Apogeum (2003-4) – „Koľko vášne dokáže uniesť krátky okamih? V období písania tejto krátkej skladby som myslel na Mallarmého a silu symbolu (fragmentu) a na predstavu kvapky atramentu, ktorá sa rozpína v pohári vody (zvuk a ticho). Skladba je venovaná Milanovi.“ – (autor)
Husle (2009) – „Po niekoľkých „závažnejších“ skladbách (Lešenie k zahĺbeniu, Šach, Ozvena) som napísal skladbu Husle. Pociťoval som potrebu oddýchnuť si od výpočtov a experimentov a jednoducho som nechal plynúť hudbu, ktorá mi (za)znela v hlave s čo najmenším počtom zásahov. Tú hudbu som si spieval a pritom mi celý čas znela farba Milanovych huslí. Podobne ako moje predchádzajúce husľové počiny, aj táto skladba je venovaná Milanovi Paľovi.“ – (autor)

p e t e r g r o l l (1 9 7 4)

Peter Groll študoval 1988-1992 výpočtovú a riadiacu techniku na Strednom odbornom učilišti v Bratislave. V rokoch 1992-1994 bol členom Muzikálového štúdia I. Šimega (spev, herectvo a tanec), 1994-1998 študoval kompozíciu na Konzervatóriu v Bratislave, 1998-2003 na VŠMU v Bratislave. Bol členom a spoluzakladateľom občianskeho združenia mladých skladateľov „SOOZVUK“. V hudobnej tvorbe Petra Grolla dominuje dramatické cítenie. Tvoril predovšetkým hudbu k umeleckým projektom súčasného tanca, k filmovým, divadelným a scénickým predstaveniam. Náhly výrazový, či charakterový kontrast, typický pre drámu je prítomný aj v jeho komorných a orchestrálnych dielach. K charakteristickým črtám jeho hudby patrí preferencia smutného až tragického výrazu, daná aj autorovým vzťahom k problémom súčasného sveta. Skladba Play Violin je meditatívna a introvertná, akoby s programovým podtextom. Elektronické efekty in real time sú riešené veľmi decentne, s citom pre zvukový detail. „Play Violin je transpozíciou skladby Play Viola (2000/2009), ktorú som spravil špeciálne pre tento veľkolepý projekt. Ide o jednohlasnú koncertnú skladbu, ktorá je obohatená o zvuk, modifikovaný pomocou elektronických efektov v reálnom čase. Mojou snahou bolo nájsť jednoduché prostriedky na rozšírenie ilúzie priestoru vo všetkých možných smeroch. Sám pre seba som si skladbu nazval orchestrálnou meditáciou pre jedného hráča, kde interpret je súčasne aj pozorovateľom zvuku, ktorý vytvoril a ktorý mizne v diaľke. Ja ako operátor prepínaním efektov túto hru síce ovplyvňujem, ale do interpretácie nezasahujem, iba počúvam. Veľmi sa teším, že Milana táto hra zaujala, ponoril sa do pozorovania zmeneného priestoru a vás milí poslucháči pozývam, aby ste sa k nám pridali.“ – (autor)

m a t e j h á a s z (1 9 7 7)

Matej Háasz (1977) študoval 1992 – 1998 kompozíciu na Konzervatóriu v Bratislave, 2002- 2007 na JAMU v Brne a 2005 absolvoval študijný pobyt na Royal Conservatoire Den Haage. Venuje sa komponovaniu vážnej, elektroakustickej a scénickej hudby, ako aj hre v rôznych žánrových zoskupeniach, najmä experimentálneho charakteru. Skladba Framento di epos odráža postoj autora k súčasnému svetu, čo sa prejavuje aj vo využívaní extrémnych nástrojových i registračných polôh a najmä vo výraze, ktorý evokuje často pocit rezignácie človeka, ktorý sa ocitol v bezvýchodiskovej situácii. “Framento di epos (2003), alebo čriepok z príbehu obyčajného človeka, ktorým prechádza riava kontrastných pocitov, ako salvy jarných vôní a vtáčieho spevu. Neustále strhávaný prúdom túžby, lásky, hľadania a z toho klíčiacich odhodlaní, sklamaní, očarení a pocitov nemohúcnosti. Čriepok z príbehu bojovníka. Skladbu som venoval Milanovi Paľovi, človeku s plameňom umenia v srdci.“ – (autor)

l u c i a k o ň a k o v s k á (1 9 7 5)

Lucia Koňakovská študovala kompozíciu 1993-1997 na Konzervatóriu v Bratislave, 1997- 2001 na VŠMU v Bratislave, 2001-2003 na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V súčasnosti vyučuje na ZUŠ J. Kresánka v Bratislave. Kompozičný prejav Lucie Koňakovskej charakterizuje horizontálne myslenie, vychádzajúce z deklamácie hovorenej poézie alebo prózy, objavovanie čistých, „nemiešaných“ farieb zvukov nástroja a ich kombinácie, ako aj redukcia zvukovosti a nástrojového obsadenia. Z tohto aspektu preferuje diela pre sólové nástrojové obsadenie, venuje sa však aj orchestrálnej hudbe a hudbe k divadlu. „V rokoch 1995-2007 som skomponovala niekoľko skladieb pre sólový nástroj, medzi nimi i Sólo husle 1997 (Na dne nezmyslov) a Sólo husle 1998 (Schizofresky). Tieto skladby boli a sú mojou demonštráciou lásky k holému jednohlasu, v ktorom je sústredené všetko, čo je pre mňa v hudbe podstatné, a ktorý je oprostený od všetkého, čo považujem v hudbe za zbytočné. Jednohlas ako koncentrovaný bod, premenený v líniu, bez pridaných šiat zvukových a ostatných zvláštností, no rovnocenný vo svojej emocionálnej výpovedi iným médiám. Som vďačná, že si moje sóla pre husle našli cestu k fenomenálnemu interpretovi Milanovi Paľovi, ktorý vo svojej maximálnej pokore a zrelej vnútornej slobode s ľahkosťou odhaľuje práve túto podstatu a tlmočí jej autonómnu krásu.“ – (autorka)

m a r i á n l e j a v a (1 9 7 6)

Marián Lejava študoval kompozíciu a dirigovanie 1990-1996 na Konzervatóriu v Bratislave, 1996-2002 na VŠMU v Bratislave. Absolvoval viaceré kurzy v zahraničí. Od 2002 je na dok- torandskom štúdiu kompozície a od 2004 tiež dirigovania na VŠMU v Bratislave. V súčasnosti je dirigentom Melos Ethos Ensemble a VENI ensemble a od 2006 je hosťujúcim dirigentom v Opere Slovenského národného divadla v Bratislave. Marián Lejava je veľmi úspešným dirigentom a tým aj znalcom hudby rôznych štýlových období. Tento fenomén sa odráža aj v jeho kompozičnej tvorbe, kde sa prelínajú klasické kompozičné techniky s novšími avantgardnými prvkami. „Skladba Violino solo bola prvým zadaním pri príchode na VŠMU v októbri 1996 do triedy prof. Vladimíra Bokesa. Prirodzene som si vybral “domovský” nástroj – husle a skomponoval túto “rozlúčku so zajatím klasikmi 20. storočia”. Skladba má 7 epizód. Obe krajné sú štúdiou na sonoritu prázdnej struny, ďalšie postupne odhaľujú ostatné “výzvy” nástroja. Skladba má v niektorých detailoch tendenciu priniesť vlastný tón (najmä jej dramaturgia a krajné epizódy). V roku 2001 som ju revidoval do dnešnej podoby. Jej interpretmi boli Stano Palúch a Braňo Černakovič. No a napokon Milan Paľa, ktorý sa jej zhostil na jeseň 2008 a dokázal z nej spraviť viac, než “vstupné cvičenie”. Som nesmierne rád, že sa napokon stala súčasťou tejto nahrávky, za čo patrí Milanovi moja úprimná vďaka. Marián Lejava.“ – (autor)

l u c i a p a p a n e t z o v á (1 9 7 8)

Lucia Papanetzová študovala 1992-1997 na Konzervatórium J. L. Bellu v Banskej Bystrici hru na organe a zborové dirigovanie (v rámci štúdia cirkevnej hudby začala komponovať u J. Iršaia). V rokoch 1998-2003 študovala kompozíciu na VŠMU v Bratislave a od roku 2005 je v doktorandskom štúdiu. Od 2006 pedagogicky pôsobí na Katedre skladby a dirigovania a v Centre pre výskum na HTF VŠMU v Bratislave. Každá skladba Lucie Papanetzovej odráža jej názor k súčasnému svetu, k literárnemu námetu, resp. k hudbe určitého skladateľa minulosti či súčasnosti. Dominuje introvertnosť, intímnosť, emócie. Dôležitá je umelecká výpoveď a význam, ktorý autorka vkladá do každej svojej skladby. Imagination 5 – „Táto hudba je venovaná pamiatke blízkeho človeka, ktorý odišiel ticho a dôstojne… Je pre mňa šťastím, že som takto mohla vypovedať nevypovedateľné. – (autorka)

a n t o n s t e i n e c k e r (1 9 7 1)

Anton Steinecker študoval v rokoch 1986-1992 hru na viole a kontrabase na Konzervatóriu v Bratislave a Kroměříži. Štúdiu kompozície sa venoval v rokoch 1993-1995 súkromne u Tadeáša Salvu, v rokoch 1993-1998 na VŠMU v Bratislave a v rokoch1995-1996 v Prahe na Akademii múzických umění. V štúdiách kompozície pokračoval v rokoch 1998 až 2000 na The Jerusalem Academy of Music and Dance u Marka Kopytmana a v rokoch 2002-2005 na Hochschule für Musik Saar v Saarbrückene u Thea Brandmüllera. Od roku 1999 do roku 2010 absolvoval doktorandské štúdium na VŠMU v Bratislave. Bol účastníkom niekoľkých kompozičných kurzov v Prahe, Ostrave, Pontlevoy a Darmstadte. Vo svojej tvorbe kladie dôraz na znalosť kompozičného remesla, ktorá je predpokladom vzniku emocionálne pôsobivej skladby. Autor skladbu v motivických a výrazových premenách vníma ako dynamicky organizmus. Jeho diela charakterizuje prepracovanosť rytmickej stránky, faktúry, sonoristiky a formovej výstavby. V strede záujmu stoji možnosť rozvíjania motivického materiálu v úspornom priestore a vzťahy, rezultujúce z kombinácie nástrojov, resp. bohatých zvukových a interpretačných možností nástroja v sólových dielach. Invencia (1994-1995) – „Skladba je pôvodne komponovaná pre sólovú violu na podnet Milana Teleckého. Z praktických dôvodov som Invenciu adaptoval aj pre sólové husle a sólové violončelo. Je venovaná pamiatke významného slovenského skladateľa Tadeáša Salvu, ktorého osobnosť si nesmierne vážim a mám veľkú afinitu k jeho hudbe. Salva sa ma ujal a viedol ako mladého adepta; absolvoval som u neho súkromne hodiny a konzultácie od roku 1992 do času jeho predčasnej smrti v januári roku 1995. Idea skladby vychádza z troj- päťdielnej formy. Jednotlivé časti fúgy sú premostené epizódami vnútorne členeného chorálu protestantského typu. V konečnej verzii som však upustil od štandardného fúgového záveru a ponechal skladbu doznieť vo variante chorálu, ktorého pizzicato úseky evokujú sekvenciu Dies irae z 13. storočia. Východiskom Invencie v tejto fáze môjho hudobného myslenia (odhliadnúc od sólových skladieb autorov ako J. S. Bach, M. Reger, P. Hindemith a E. Ysaÿe) bola hlavne Sonáta Bélu Bartóka v idey využitia širokého výrazového spektra sláčikového nástroja a jeho technického vyťaženia. Štýlová orientácia nadväzuje na líniu myslenia D. Šostakoviča.“ – (autor) Preludium (2001-2002) – „Genéza Preludia vychádza zo skladby Violoncello Solo skomponovanej k príležitosti skladateľskej súťaže Orfeo. Neskôr, po odznení pôvodnej verzie, som skladbu ešte prepracoval a keďže išlo o charakteristické kompozičné zmeny v štruktúre skladby, dal som jej aj novy názov Preludium. Podobne ako Invencia, aj Preludium bolo pôvodne napísané pre iný sláčikový nástroj – violončelo. Tektonika kompozície pozostáva z jednotlivých navzájom sa striedajúcich a opakujúcich kontrastne charakteristických blokov hudobného materiálu. Variant úvodného chorálu, príznačného aj pre túto skladbu, uzatvára kompozičný celok.“ – (autor)
“Svoju hudbu vnímam ako organický tok celku vyznačujúci sa snahou o jednotnosť: vychádzajúc z prvotného hudobného substrátu, jadra – pretkaný hoketovou technikou – a zjednotený s mne vlastným materiálom charakteristickým chromatizujúcimi prvkami anticipujúcimi napätie a úzkymi intervalmi. Substanciou mojej hudby je expresivita, ľudské gestá a na blízky východ späť ukazujúca prastará rezonancia.“

m i l a n p a ľ a

Milan Paľa (1982) patrí k súčasným špičkovým renomovaným huslistom, ktorý svojou hrou vzbudzuje záujem a obdiv rovnako u poslucháčov ako aj u interpretov. Takmer všetky diela, prezentované na tomto CD, napísali autori priamo pre neho, inšpirujúc a fascinujúc sa jeho hrou. Tie diela, ktoré neboli vytvorené pre Milana Paľu, ožívajú a znejú v jeho interpretácii tak pútavo, že sa môžeme zamyslieť nad tým, či vôbec vznikajú nezaujímavé skladby, alebo ich len realizujú nevhodní hráči. V interpretácii Milana Paľu všetky diela na tomto CD sú pútavé, ba niektoré až fascinujúce. CD obsahuje skladby pre sólové husle od ôsmich slo- venských skladateľov, ktorí okrem Jevgenija Iršaia patria k mladej generácii vo veku od 25 do 39 rokov. Dvaja z nich kmeňovo študovali na JAMU v Brne, piati na VŠMU v Bratislave (Lucia Koňakovská štúdium začala na VŠMU a skončila AU v Banskej Bystrici). Takmer všetci absolvovali aj skladateľské kurzy a stáže v zahraničí. Jevgenij Iršai (nar. 1951) pochádza z Petrohradu a od roku 1991 žije a tvorí na Slovensku.

Recorded digitaly at the Moštenica church, 2010 • Recording, Mastering (32 bit/192 kHz), Production and Distribution: PAVLÍK RECORDS • Producer: Leonard Vajdulák • Music Director: Milan Paľa • Sound Director: Rostislav Pavlík • Notes: © Zuzana Martináková • Translation: © Jana Beňová • Photo: © Julián Veverica • Cover picture: © Evgeny Irshai – “Untitled” • Graphic Design: © Martin Vojtek